OTUŽOVANIE

Ako som tu už písal príroda je mocná liečiteľka. Veľmi často však týmto liečebným silám prírody vôbec nepomáháme ale naopak bránime im a porušujeme tak prírodné zákony. Otužovanie je späté s prírodou a preto patrí jednoznačne sem. Veľa liečiteľov v minulosti ale aj dnes lieči choroby pomocou chladu – otužovaním. V Japonsku je dokonca klinika kde ľudí liečia chladom cez kryosauny. Pacienti, ktorí sú pripútaní dlhodobo na lôžko a majú problémy s reumatizmom doslova prídu na vozíku a odcházajú z kliniky po svojich. Preto si zapamätajte chlad uzdravuje.

To, že dokáže otužovať naozaj každý človek tak toho príkladom som aj ja. Nemožné sa stalo možným a ja vám poviem ako na to.

Možno ste počuli a čítali o šialenom holanďanovi, jeho meno je  Wim Hof, ktorý láme svetové rekordy v mraze len tak bez odevu. Svoju revolučnú  metódu nazval, ako inak, metóda Wim Hof. Jedná sa o správne rozdýchanie sa celého organizmu, následne jeho zahriatie, ktoré prechádza až do meditácie. Príklad : ak sa správne rozdýchate, dokážete zadržať dych aj cez 3 minúty. Pokiaľ som sa nerozdýchal vydržal som max 1,15 min bez dychu. S rozdýchaním som lámal rekordy.

Naspäť k otužovaniu. Vždy som obdivoval tých šialencov čo v zime plávajú v ľadovej vode v mraze a v zime. Vedel som z literatúry ale aj z rozhovorov že otužovanie je veľmi zdravé a zdraviu prospešné. Každý otužilec vám povie, že nepozná čo je to chrípka, angína prechladnutie a podobne. Ja som mal vždy pravidelne počas zimného resp. vykurovacieho obdobia od novembra do marca , nádchu, mierne zvýšenú teplotu, stále som bol malátny a unavený.  Počas tohto obdobia som prekonal minimálne raz alebo dvakrát chrípku. Potom som sa dočítal o človeku, ktorý na Slovensku robí kurzy už spomínaného Wima Hofa. Kúpil som si najprv skvelú knižku a prečítal si všetky podrobnosti a informácie o tejto metóde a prihlásil sa na kurz. Bolo nás tam tridsať  – muži, ženy vo veku od 14rokov až po  65 ročného dôchodcu. Mal som obrovské odhodlanie vydržať 2 min v ľadovej vode, ktorá mala vtedy vo februári 3C. Ja, totálne zimomravý človek. Povedal som si, že keď to dám bude to presne taký zázrak ako pravá zlatá medaila pre češku Ledeckú v zjazde na Olympiáde, ktorá práve prebiehala. Poviem vám, bolo to moje najťažšie v TOP 5 zdravých vecí. Pre mňa inak absolútne nemožná vec dovtedy – bol som totiž extrémne zimomravý a pohľad na otužilcov ma vždy striasal. Strašne som však po tom túžil… Ako to vlastne dopadlo na tom kurze ? Vošiel som do vody niečo po kolená. Myslel som si, že umriem. Inštinkt zareagoval a ja som z tej vody v momente vyletel von. Dostal som triašku, nedokázal som sa ani obliecť.

Ako jediný z kurzu z tých 30 ľudí som to nedal. Bol som sklamaný zo seba. Tá voda bola tak strašne studená že vojsť do nej a byť tam 2 minúty bolo nepredstaviteľné v tom momente pre mňa a bohužiaľ nad moje sily. Ja som sa však nevzdával. Skúšal som trénovať doma, techniku dýchania som poznal, tak som vypol doma vírivku na dvore a skúšal som. Každý pokus skončil fiaskom. Vždy bola taká zima, že som sa nedostal ani tých pár metrov po  vírivku. Moje sklamanie bolo obrovské. Vtedy som si spomenul na autorku knižky, ktorá mi hneď po kurze radila aby som skúsil dať do vody len ruku a neskôr nohy vydrž tam cca 1,30-1,45 min uvidíš bolesť sa ustáli a upraví. Tak som oblečený skúšal najprv ruky, nohy. Bolesť bola neskutočná ale naozaj po 1,45 min sa bolesť ustálila a ja som vydržal. Dokázal som vo vode aj chodiť (samozrejme celý oblečený ) a to ma posmelilo. Ale na viac som proste nemal odvahu, bola zima a môj strach bol neprekonateľný. Vždy som mal pred očami to jazero, tie 3C a ten šialený strach, bolesť, šok čo som zažil.

Ja som  sa však vzdať nechcel. Mal som predsa plán,  ukázať mojim deťom cestu zdravia na ktorú som sa vydal a otužovanie bolo na 3. rebríčku v mojich TOP 5. Ale prišiel deň D. Pamätám si to dodnes, manželka dokonca aj video natočila k tomu. Bol marec 12C vonku, svietilo slnko a ja som sa vrátil rozhorúčený z bicyklovania. Povedal som si…“teraz alebo nikdy“. Alebo to dám, alebo som úplný zbabelec. A ja som to dal ! Bolo to strašné ale dal som to! Po toľkých neúspešných pokusoch. Bol som v tej chvíli hrdina. Strašne som bol pyšný a hrdý na seba , že som to po tom úsilí nakoniec dokázal. Vedel som, že pokiaľ teraz prestanem ďalej trénovať, už to nedám. Už som vedel čo ma čaká. Zopakovať to bolo rovnako strašné pre mňa. Strach, bolesť opäť tie 2 strašné minúty čo sa neskutočne vliekli som mal pred očami stále. Dnes už trénujem 3. rok a vôbec nebývam chorý. Ja som si vždy hovoril, keď som sa ponáral do vody a v zime mávala aj 1C (vonku sneh a ľad) nesklam deti predstav si, že ich raz môžeš zachrániť. Musíš im byť príkladom. Priznám sa nebyť ich asi to nikdy v živote nedám. Ja som však naviac získal benefit z otužovania a to je zdravá imunita. Takže vidíte pevná vôľa odhodlanie a aj nemožné veci sa pre mňa stali možnými. Preto to nevzdávajte ani vy, hoci niektoré veci budú pre vás v živote absolútne neprekonateľné ,tak ako boli pre mňa.

DôLEŽITÉ :

Keď si určíte vašu cestu a budete presvedčený , že je to tá správna cesta vo vašom živote a vy budete skúšať ísť po nej nech vás neodradí prvý prípadne aj ďalší neúspech. Odrazte sa. Skúšajte to znova a znova uvidíte dokážete to – tak ako som to dokázal ja a aj mnohí ďalší.